Zamyslenie nad Genesis 9, oblakmi, lukom a zasľúbením, na ktoré sa často zabúda.
V poslednom čase nás zaplavujú správy o počasí, ktoré sa údajne stáva zbraňou. Nezvyčajné oblaky. Farebná obloha. Zásahy človeka do prírodných procesov. Otázky, na ktoré nie vždy dostávame presvedčivé odpovede.
Nie, nepíšem o konšpiráciách, ale o potvrdených faktoch, o ktorých sa človek nie vždy dočíta v mareinskom jazyku. Ale všimli ste si, že o ľudských možnostiach ovplyvňovať počasie sa hovorí čoraz viac?
A nečudo.
A čo zbraň, o ktorej sa píše už tisíce rokov? Tá je pritom priamo nad našimi hlavami.
Keď JA zahalím zem oblakmi
Otvorme Genesis 9:14. Boh hovorí:
„A stane sa, keď zahalím zem oblakmi, že sa v oblaku ukáže luk.“
Zastavme sa pri výraze: „KEĎ JA zahalím zem oblakmi.“
Prečo je dôležité, kto vykonáva túto činnosť? Prečo text nehovorí iba o oblakoch, ale o tom, že Boh sám zahalí zem oblakmi?
A čo vlastne vidíme, keď sa pozeráme na oblohu? Poznáme vždy pôvod toho, čo pozorujeme? Alebo si iba myslíme, že ho poznáme?
MÔJ LUK
Teraz Genesis 9:13. V hebrejskom texte nachádzame slovo:
קַשְׁתִּי — qaští — MÔJ LUK.
Nie iba farebný oblúk. LUK.
Hebrejské קֶשֶׁת — qešet označuje aj luk používaný ako zbraň.
A Boh hovorí: MÔJ luk.
Prečo práve luk? A prečo ho umiestňuje do oblaku? A prečo je tento luk znamením zmluvy?
Zaujímavé otázky, však?
Kto sa pozerá?
Teraz si všimnime Genesis 9:16. Boh hovorí, že luk bude v oblaku a ON ho uvidí, aby pamätal na večnú zmluvu.
Moment. Kto ho uvidí? Človek?
YHWH.
Nie je to pozoruhodné? Znamenie zmluvy nie je závislé od toho, či ho človek práve vidí. Ani od toho, či mu človek rozumie.
Boh hovorí, že ho uvidí ON. A že bude pamätať na svoju zmluvu.
A čo človek?
Dokáže človek ovplyvňovať prírodné procesy? Áno. Niektoré technológie ovplyvňovania zrážok existujú a poznáme aj zdokumentované historické pokusy o vojenské využitie počasia.
Znamená to, že každá nezvyčajná obloha alebo katastrofa je výsledkom ľudského zásahu?
Nie.
Znamená to, že každé tvrdenie o manipulácii počasia je pravdivé?
Nie.
Ale znamená to, že sa nemáme pýtať?
Tiež nie.
Pozoruj. Skúmaj. Rozlišuj.
Dôležité je nepovažovať domnienku za dôkaz. A neodmietať otázku iba preto, že je nepríjemná.
A teraz otázka, ktorá sa javí najdôležitejšia:
Ak človek dokáže zasahovať do stvorenia, dokáže tým zrušiť Božie zasľúbenie?
NIE.
V Genesis 9 Boh ustanovuje zmluvu s každým živým tvorom. Jeho luk je jej znamením. A Jeho slová zostávajú.
Preto ma pri čítaní tejto kapitoly nezaujíma iba to, čo sa objavuje na oblohe. Zaujíma ma aj to, kto koná, kto má autoritu a kto drží svoje slovo.
A keď Ješua hovorí o dňoch Noacha (Matúš 24:37–39), mám ďalší dôvod vrátiť sa k tomu, čo bolo napísané.
Čo sme prehliadli? Čo sme si domysleli? A čo nám text hovorí priamo?
Nič nepridávať. Nič neuberať. Neprekračovať to, čo je napísané.
Ale pozorne čítať. A skúmať. Pretože nie všetko, čo vyzerá rovnako, musí mať rovnaký pôvod. A nie všetko, čo človek dokáže napodobniť, mu aj patrí.
Božia zmluva stále platí.
A Jeho luk je stále znamením tejto zmluvy.
Texty na zamyslenie: Genesis 9:12–17; Jób 37:11–12; Žalm 147:8; Matúš 24:37–39.
Pridaj komentár