Hľaďte na Neho!

Keď chvála vzďaľuje srdce od Boha

Čo ak sme zo živého úžasu urobili náboženskú povinnosť?

Môže človek chváliť Boha a pritom sa od Neho vzďaľovať?

Podľa proroka Izaiáša áno.

Iz 29:13; Svojimi ústami a perami ma ctia, ale ich srdce sa odo mňa vzdialilo.

Ako je to možné? Veď človek vyslovuje správne slová. Spieva, modlí sa, opakuje chvály. Navonok všetko vyzerá správne.

Ale vie vôbec, na koho sa pozerá? A prečo Ho chváli?

Keď slová prestanú byť iba slovami

Žalm 22 je volaním človeka, ktorý čelí utrpeniu, nepriateľstvu a hrozbe smrti.

Ž 22:20–21; Vysloboď môj jediný, vzácny život z moci psa. Zachráň ma z úst leva…

Prečo práve z úst leva?

Lev môže človeka roztrhať. Ale v biblických textoch majú ničivú moc aj ústa človeka.

Jazyk môže zraniť ako meč. Slová môžu obviniť, odsúdiť, ponížiť či zlorečiť. A niekedy dokážu človeku zničiť život bez jediného fyzického úderu.

Je teda možné, že volanie „Zachráň ma z úst leva“ nesie aj hlbší obraz — prosbu o vyslobodenie spod moci ničivých slov?

Hebrejský text nás pozýva skúmať práve takéto súvislosti.

A potom, uprostred volania o záchranu, zaznie krátka veta:

„Odpovedal si mi.“

Nie „možno odpovieš“.

Odpovedal si mi.

Hľaďte na Neho!

Nasleduje pozoruhodná zmena.

Človek, ktorý ešte pred chvíľou prosil o záchranu, teraz hovorí:

Ž 22:22; Budem rozprávať o Tvojom mene svojim bratom; uprostred zhromaždenia Ťa budem chváliť.

Hebrejské halel poznáme najmä v spojení so slovom haleluja. Bežne sa prekladá ako „chváliť“.

Ale poďme do hĺbky. Čo si pod tým predstavujeme?

Náboženský spev? Povinnosť vyslovovať slová úcty?

V obrazovom prístupe k starovekej hebrejčine môžeme túto výzvu priblížiť aj inak:

Hľaďte na Neho! Žasnite nad Ním!

Nie je to doslovný slovníkový preklad. Je to spôsob, ako zachytiť konkrétny úžas, ktorý môže stáť za chválou.

A žalmista nám okamžite vysvetľuje, prečo má zhromaždenie žasnúť:

Ž 22:24; Lebo On nepohrdol utrpením utláčaného, ani pred ním neskryl svoju tvár; keď k Nemu volal, vypočul ho.

Tu je dôvod.

Nie tradícia. Nie povinnosť. Nie náboženský výkon.

On nepohrdol. Neodvrátil tvár. Počul. Odpovedal.

Chvála bez poznania?

Čo sa stane, keď človek opakuje „chváľte Ho“, ale už nevie, prečo
Keď pozná slová, ale nepozná ich obsah? Keď jeho ústa hovoria o Bohu, no srdce zostáva ďaleko?

Možno práve vtedy sa živý úžas mení na abstraktnú chválu. A z toho, čo malo človeku otvoriť oči, sa stáva zvyk, ktorý mu ich zatvára.

Žalm 22 však ukazuje inú cestu.

Najprv volanie. Potom odpoveď. Potom svedectvo. A z neho vyrastá úžas.

Človek, ktorého mali umlčať ústa nepriateľov, teraz otvára vlastné ústa, aby rozprával o vyslobodení.

A ostatným hovorí:

Hľaďte na Neho!

Nie preto, že to niekto prikázal.

Ale preto, že je na čo hľadieť.

A čo ak sme v hebrejčine prehliadli ešte viac?

Čo v skutočnosti znamená mať bázeň? Prečo hebrejčina spája česť s predstavou váhy? A čo nám o ľudskom myslení prezrádzajú obrazové korene starovekých slov?

Možno je čas prestať čítať iba to, čo nám preklady hovoria, a začať objavovať, čo hovorí samotný text.

Comments

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

error: Content is protected !!