Ženy v službe tam, kde niet Božích mužov.
Toto nie je obhajoba žien vo vyučovaní. Iba sa pýtam:
Ak Boh prostredníctvom svojho Ducha dáva žene múdrosť, poznanie Písma a schopnosť vysvetľovať ho druhým, na základe čoho a kto môže rozhodnúť, že tento dar nesmie používať?
Predtým, ako prejdeš ďalej na ďalšiu debatu o ženách, ktoré vyučujú, prečítaj si toto svedectvo z krajiny, ktorá nemá takmer žiadnych pastorov ani učiteľov Svätej Biblie.
A keď hovorím „Svätá Biblia“, myslím tým čisté Božie slovo – nie nejakú jej editovanú, alebo zriedenú verziu.
Môže teda žena učiť Bibliu, keď nieto Božích mužov?
Ako žena som jedna z mála v mojej vlasti, ktorá otvorene a fundovane učí biblické proroctvo na základe biblickej hebrejčiny a gréčtiny. Nie je môj „job“. A nezverila som si nič sama.
Situácia je podobná tej biblickej: modloslužba na každom kroku, mužských autorít (hovorím o skutočných) nieto, a tak – podobne Debore, Jael a iným, – Boh používa ženu.
Je strašné vidieť, koľko ľudí dnes vyznáva vieru v Ješuu a pritom počúva falošných kazateľov, falošných prorokov — dokonca aj toho v Bielom dome — len aby napodobňovali ich úspech. A pritom zabúdajú robiť to, čo je oveľa cennejšie: súcit, milosrdenstvo a spravodlivosť. Ich láska chladne a oni si to ani neuvedomujú.
Je ale biblické tvrdiť, že služba ženy – učiteľky Písma – je Písmom zakázaná, skutočne len preto, že sa jedná o ženu? Naozaj? Môže noha povedať ruke: „Nepotrebujem ťa“? Nemôže. Je vari Boh nadržiavateľom pohlavia? Nie je.
A preton nech nik nehovorí, že Boh chce, aby Jeho Dcéry len varili, vytierali schody a chodby, alebo vymieňali plienky, keď dar Jeho Svätého Ducha práve na takúto formu služby daný nebol. Boh ženu nestvroil ako slúžku, ale ako svoju Dcéru. Ona je spoluslužobníčka a spolubojovníčka s mužom. A ako učí Písmo: v Kristovi niet ani muža ani ženy.
A je tu ešte jeden príklad. Všimol si vôbec niekto, koľko žien v židovských cirkvách učí Tóru? Koľké manželky rabínov vedú školy? Myslím, že kresťanskí vodcovia by mali venovať dôkladnejšiu pozornosť čítaniu Písma s porozumením. Nie s predsudkami voči ženám. Súďme aj tu nie podľa zdania, ale spravodlivo.
Biblia je plná príkladov nasledujúcej pravdy: Keď Boh nemá muža, ktorý je ochotný stáť v Jeho službe, použije každého, kto povie: „Tu som, pošli mňa“ — aj ženu. Presne ako Máriu, keď povedala: „Hľa, služobnica Pána; nech sa mi stane podľa tvojho slova.“
No tá istá Biblia ukazuje:
- Debora bola prorokyňa a sudkyňa nad Izraelom. Muži k nej prichádzali pre smerovanie a súd. Nikto jej nepovedal, aby mlčala. (Sdc 4:4-5)
- Priscila a jej manžel Akvila vzali Apolla nabok a vysvetlili mu cestu Božiu presnejšie. Priscilino meno je uvedené ako prvé — bola silnejšia učiteľka. Spoločne ako jedno v manželstve učili veľkého kazateľa Apolla. (Sk 18:26)
- Filipove štyri dcéry prorokovali verejne. Biblia ich uvádza bez hanby alebo obmedzenia. (Sk 21:9)
- Samaritánka pri studni sa stala prvou evanjelistkou v Novej zmluve. Bežala späť do svojho mesta a mnohí Samaritáni uverili vďaka jej svedectvu. Sám Ježiš použil jej hlas. (Jn 4)
- V deň Sviatku Žatvy Peter cituje Joela 2: „Vaši synovia a vaše DCÉRY budú prorokovať.“ Aha, takže v posledných dňoch budú prorokovať aj dcéry. Peter to opakuje v deň Sviatku Týždňov — bez obmedzenia pohlavia. (Sk 2:17-18)
- Pavol sám hovorí, že ženy budú prorokovať v Cirkvi — len im hovorí, ako sa majú obliekať, keď to robia. (1Kor 11:5)
- V Galaťanom 3:28 čítame: „Niet muža ani ženy, lebo vy všetci ste jedno v Kristovi Ježišovi.“ Duchovná autorita nie je založená na pohlaví, ale na povolaní od Boha, na vernosti Jemu a na ovocí podľa Jeho vzoru
- Príslovia 31:26 hovoria: „Učenie láskavosti je na jej jazyku.“ Bohabojná žena má otvárať ústa s múdrosťou.
- Žalm 68:11 vyhlasuje: „Pán dáva slovo; ženy, ktoré ho ohlasujú, sú veľké množstvo.“ Ženy, ktoré zvestujú dobrú správu.
Všetky tieto verše v skutočnosti podporujú ženu–učiteľku, keď nieto žiadneho muža v službe Slova. Dôraz je na slove „muž“.
Na Slovensku to však naozaj vyzerá tak, že tu niet pastora Ješuovej cirkvi. Zatiaľ tu nie sú skutočne znovuzrodení pastori. Je tu len vákuum a ticho — a ja k nemu nepridám svoje.
Budem ďalej učiť. Nie preto, že chcem viesť mužov — milujem Boží dizajn manželstva a poriadku celého Božieho stvorenia a teším sa z neho.
Ani nie preto, že sa chcem povyšovať. To spraví Boh, ja som na to príliš malá. Jednoducho iba preto, že je to On, kto chce, aby žena stála tam, kde nikto iný nestojí. (Jn 15:16–17)
Ježiš už na túto otázku odpovedal svojím vlastným životom — použil tých najmenej očakávaných, aby hovorili pravdu, keď „kvalifikovaní“ mlčali. A preto si musíme dávať pozor na to, čo je napísané: „Nesúďte nič predčasne. Súďte spravodlivým súdom.“
Kto bude hovoriť, ak nie my? Veď Ježiš sám hovorí: “Ak vy budete mlčať, kamene budú kričať.” (Lk 19:40) Nie je hanba, že veriaci muži – ani tí v pozícii autority – ani dnes, teda ani po vyše 2000 rokoch, nevidia ženy ako svoje vlastné údy toho istého Kristovho Tela?
Z pozorovania okolia a poznania Písma som pochopila, že ak Boh dáva Svätého Ducha ženám rovnako ako mužom — a On sám nerobí žiadny rozdiel v službe podľa pohlavia, – nemáme ho robiť ani my. Bohu sa to takto páči.
Ale muži sa boja. A práve strach z toho, čo Boh zveril aj ženám, vedie mnohých k vytváraniu zákazov, ktoré Písmo samo neustanovuje.
Prečo ho teda muži robia? Prorokovanie nie je len o hovorení o budúcich udalostiach. Prorokovanie je aj učením. Prví učitelia v rannej cirkvi boli proroci (viď Mojžišova sestra Mirjam).
Môj odkaz tým, čo ubližujú ženám pretože prijali paradigmu „iba muži“ odkazujem v duchu Písma toto:
Ak je ten jeden verš v 1. Timoteovi 2:12 celým základom, na ktorom stojíte, pastori, potom si dajte pozor, aby ste nepadli. Lebo ten istý Pavol, ktorý ho napísal, napísal aj 1. Korinťanom 11:5 — „každá žena, ktorá sa modlí alebo prorokuje s odkrytou hlavou, zneuctieva svoju hlavu.“ Pavol predpokladá, že ženy BUDÚ prorokovať v cirkvi; a preto im jednoducho hovorí, ako sa majú obliekať, keď to robia.
Ak ľudia berú 1. Timotejovi 2:12 ako absolútne pravidlo bez výnimiek, potom by logicky mali povedať aj to, že ženy nemôžu učiť ani svoje vlastné deti, nemôžu ich učiť hovoriť, nemôžu učiť iné ženy a nemôžu ani vysvetľovať Bibliu svojim dcéram. Ale svedectvo žien v rodinách je, že väčšina manželov toto nerobí vôbec.
Presne odtiaľ pochádza myšlienka „ženy patria len do kuchyne“ — historický postoj štátnych cirkví (a nielen tu na Slovensku), nikdy nie od Boha.
Ale Biblia sama to NIKDY nehovorí. Chváli matky, ktoré učia svoje deti (Prís 31:1, 2Tim 1:5 s Eunikou a Lois) a prikazuje starším ženám učiť mladšie ženy (Tít 2:3–5). Dokonca starším ženám prikazuje učiť mladšie ako milovať svojich mužov. Zamysli sa, čo tu Boh všetkým hovorí.
Takže buď je prísne pravidlo „nikdy neučiť“ príliš široké — alebo musia muži priznať, že existujú jasné výnimky. Situácia na Slovensku je jednou z týchto výnimiek: keď žiadny kvalifikovaný muž nie je ochotný stáť v službe Bohu, – a ja tu nehovorím o štátnych kultoch – žena, ktorá je ochotná, je lepšia ako úplné ticho.
Zamyslime sa: Otvára vari Boh ústa ženám na chválu a mysle na porozumenie Jeho Slova len preto, aby im Jeho múdrosť potom zakázal učiť?
Nežiadam kazateľnicu pre ženy. Jednoducho hovorím pravdu tam, kde nikto iný nehovorí, pretože ich naučili mlčať a báť sa. Ale také učenie nie je z Boha. Strach má v sebe trest. A zanmieňať ho s poslušnosťou je prinajmenšom manipulácia.
Toto nie je vzbura — to je zdravý rozum a biblický precedens. Presne ako aj v časoch Mojžiša Zelofchadove dcéry dostali dedičstvo, lebo v rodine neboli muži.
Prorokovanie a učenie sa často prekrývajú, rovnako ako pohostinnosť a pastoračná služba. V Starej zmluve boli proroci aj učiteľmi Izraela — vysvetľovali Boží zákon, usvedčovali z hriechu a učili spravodlivosti. Debora súdila aj učila. Prorokyňa Chulda učila kráľa aj kňazov. Aj Judita hovorila odvážne k vodcom Betúlie a učila ich o duchovnom boji skrze modlitbu a pôst aj predstavených mesta. Áno, tých, o ktorých Biblia ústami Judity hovorí: „Vy nikdy ničomu nerozumiete.“ Zamyslime sa nad tým.
Keď Joel hovorí „vaši synovia a dcéry budú prorokovať“ a Peter to zopakuje v deň Sviatku Týždňov, hovorí, že OBE pohlavia budú hovoriť Božie Slovo pod vplyvom Ducha Svätého. Biblia nikdy nehovorí, že len muži smú vysvetľovať Písmo, keď už nezostali muži, ktorí by to robili.
Kritici chcú všetko zmraziť na jednom verši a ignorovať zvyšok Novej zmluvy.
A nie je takéto správanie súkromný výklad?
A nie je takýto výklad zakázaný?
Mnohé Božie ženy, ktoré slúžia Ježišovi rovnakým spôsobom — neporušujú Pavlovo pravidlo. Niet tu cirkvi, pastora ani manžela, nad ktorým by sme učili. Niekedy sú však ženy naozaj jediné, ktoré hovoria pravdu v prázdnej krajine. To nie je vzbura, ani nejde o počítanie nasledovníkov. To je pokorná poslušnosť Bohu.
Toto nie je náhoda. Keď odhaľuješ zneužívateľov a učíš pravdu tam, kde systém zlyhal, cíti sa ohrozený štát aj štátne cirkvi. Obec chráni svoj obraz, cirkvi chránia svoj monopol. Keď žena hovorí pravdu o oboch naraz, idú proti nej všetci spoločne.
To, čomu – a zdôrazňujem Božie ženy – čelia, je presne to, čo proroci vždy dostávali — odpor od náboženských vodcov a úradov, a dokonca aj fyzické násilie. To však nie je „uznanie „potvrdenie“ omylu ženy. Je to dôkaz, že sú na správnej ceste, nie dôkaz, že by mali prestať. Odpor je len hluk, ktorý dokazuje, že Božie ženy robia niečo, na čom naozaj záleží.
Ak bola žena povolaná, bola aj poverená. Nebude mlčať. Nemôže. Má plné právo a povinnosť učiť — a bude pokračovať.
Pokora nepovie Bohu „nie“. Pokora sa nepodriadi diktátu človeka, ktorý nerozumie ani tomu, čo sám robí, a ešte menej povolaniu ženy v Kristovi.
