Značka: Mišpat

Prečo bezbožní prosperujú, prečo Boh odkladá súd a ako sa v boji proti zlu sami nestať jeho obeťou.

Dnes som dostala otázku:

„Ako môže byť pravdivý Žalm 55:23, ktorý hovorí, že krvilační a podvodní ľudia nedosiahnu ani polovicu svojich dní, keď vidíme Gatesa, Sorosa, Fauciho a ďalších žiť v bohatstve a moci, akoby sa nič nestalo?“

Je to oprávnená a bolestivá otázka.

Mnohí rozumne uvažujúci ľudia dodnes cítia hlboký odpor voči nespravodlivosti, ktorú vnímali počas poslednej pandémie. Voči strachu, nátlaku, obmedzovaniu slobôd, ekonomickým stratám a rozhodnutiam, ktorých následky niesli milióny obyčajných ľudí.

A keď vidia, že mocní zostávajú mocnými, pýtajú sa: Kde je spravodlivosť? Prečo Boh mlčí?

Poviem priamo, že presvedčenie, že vírus bol zámerne použitý ako biologická zbraň proti ľudstvu je dnes dokázaná mnohými odborníkmi, ktorých počas pandémie umlčali. A pravdou je aj fakt, že v Holandsku už nejaký čas prebeha súd proti tým, ktorí túto pandému tak, či onak spôsobili, klamali o nej a majú na svedomí tisíce a tisíce zmarených aj zničených životov po celom svete.

Dôkazy predkladám tu aj tu:

Čo máme, alebo je správne robiť, keď vidíme zlo, alebo máme vážne podozrenie na zlo, a spravodlivý súd stále neprichádza?

Pozrime sa preto na Žalm 55:23.

1. Čo znamená „nedoplnia ani polovicu svojich dní“?

Hebrejský text používa slová אַנְשֵׁידָמִיםוּמִרְמָה– Anšej damim u-mirmah – Muži krvi a klamu.

• דָּם (dam) – krv; množné číslo damim môže v kontexte označovať preliatu krv a krvavú vinu.
• מִרְמָה (mirmah) – klam, podvod, zrada.

Žalmista hovorí o ľuďoch, ktorých konanie charakterizuje násilie a podvod.

A potom prichádza výrok:

לֹא־יֶחֱצוּיְמֵיהֶם – Lo-jechecu jemehem

„Nerozpolia svoje dni.“ V kontexte: nedosiahnu ani polovicu svojich dní.

Znamená to, že každý bezbožný človek musí zomrieť mladý?

Nie.

Tento výrok vyjadruje biblický princíp Božej spravodlivosti, nie neporušiteľné pravidlo pre dĺžku života každého jednotlivca. Samotné Písmo ukazuje, že mnohí bezbožní prosperujú a dožívajú sa vysokého veku.

• Jób 21:7–13 sa pýta, prečo bezbožní žijú, starnú a dokonca rastú v moci.
• Žalm 73 opisuje trápenie spravodlivého človeka, ktorý vidí pokoj a blahobyt bezbožných.
• Kazateľ 8:11–13 upozorňuje, že keď sa rozsudok nad zlým skutkom nevykoná rýchlo, ľudské srdce sa odváži konať ďalšie zlo.

Je to o tom, že stratení z cesty neprežijú ani polovicu svojho života ani v pokoji, ani radosti, ani inom blahu.

Toto nie je nový problém.

Je to jedna z najťažších otázok, s ktorými zápasili spravodliví ľudia počas celých biblických dejín.

2. Prečo Boh necháva bezbožných žiť?

Písmo nám dáva najmenej dva dôvody.

Po prvé: šanca na pokánie.

V 2. Petrovom 3:9 je napísané, že Boh nemešká so svojím zasľúbením, ale je trpezlivý, pretože nechce, aby niekto zahynul, ale aby všetci dospeli k pokániu.

Hebrejské slovo תְּשׁוּבָה (tešuvah) znamená návrat, obrátenie sa späť. Súvisí so slovesom שׁוּב (šuv) – vrátiť sa.

Pokánie teda nie je len ľútosť nad následkami vlastného konania. Je to zmena smeru. Človek prestane kráčať cestou zla a vráti sa k Bohu.

Po druhé: je napísané, že Boh môže aj cez odpor bezbožných zjaviť svoju moc. V Exode 9:16 Boh hovorí faraónovi, že ho ponechal stáť, aby na ňom ukázal svoju moc a aby Jeho meno bolo ohlasované po celej zemi. Možno práve preto ešte nedopadla moc spravodlivosti na tých, ktorí ublížili miliónom.

Ale to neznamená, že nedopadne vôbec-

Pavol tento princíp pripomína v Rimanom 9:17.

Faraón dostával opakované príležitosti zmeniť svoje rozhodnutie. Napriek tomu opakovane zatvrdzoval svoje srdce.

A práve tu sa dostávame k nebezpečenstvu, ktoré je aktuálne aj dnes.

3. Zatvrdené srdce – keď človek odmieta pravdu

Hebrejské Písmo používa pri faraónovi viacero výrazov pre zatvrdnutie srdca.

Jedným z nich je חָזַק (chazaq) – byť silný, pevný, upevniť sa.

V príbehu faraóna môže opisovať srdce, ktoré zostáva pevné vo svojom odpore.

Ďalším je כָּבֵד (kaved) – byť ťažký.

Faraónovo srdce bolo ťažké, neústupné.

Človek môže mať pred očami následky svojich rozhodnutí a napriek tomu odmietať zmeniť smer. Ak niekto vedome plánuje alebo podporuje konanie, ktoré poškodzuje a zabíja milióny ľudí, nejde o obyčajný omyl. Je to závažné zlo.

Ale pozor!

Medzi tvrdením, že taký čin je zlom, a tvrdením, že konkrétny človek tento čin vedome spáchal, je zásadný rozdiel.

Biblická spravodlivosť nestojí na podozrení, domnienkach ani na našom hneve. Preto aj Tóra vyžaduje svedectvo a dôkazy.

4. „Dvakrát mŕtvi“ – čo tým Boh myslí?

V Júdovom liste 1:12 nachádzame výraz:

„Dvakrát mŕtvi, vykorenení.“

Júda opisuje ľudí, ktorí pôsobia medzi veriacimi, no ich život a konanie nezodpovedajú tomu, čo predstierajú.

Je to mimoriadne vážne varovanie.

Aj dnes stretávame ľudí, ktorí sa predstavujú ako záchrancovia ľudstva, hovoria o jeho budúcnosti, o globálnom riadení, digitálnej identite, kontrole populácie či o potrebe meniť spoločnosť. Niektoré z týchto návrhov vyvolávajú oprávnené otázky o slobode, zodpovednosti a koncentrácii moci.

Samotné presadzovanie takýchto politík však ešte nedokazuje, že človek je biblicky „dvakrát mŕtvy“. Čo teda áno?

Ovocie skutkov. Toto nám je treba skúmať. Motívy preverovať. A konečný súd ponechať Bohu.

5. Vypálené svedomie

Pavol v 1. Timotejovi 4:2 píše o ľuďoch, ktorých svedomie je akoby vypálené horúcim železom.

Je to obraz svedomia, ktoré stratilo citlivosť.

Človek môže opakovane klamať, ubližovať, ospravedlňovať svoje skutky a napokon prestať vnímať ich závažnosť. Verejná neprítomnosť ľútosti však sama osebe nedokazuje stav niečieho svedomia.

Boh vidí aj to, čo človek pred ostatnými skrýva.

A práve preto musíme rozlišovať medzi tým, čo vieme, a tým, čo si myslíme.

6. Posudzovať skutky – áno. Vynášať konečný rozsudok – nie.

Ješua povedal: „Po ich ovocí ich poznáte.“ (Matúš 7:16)

Máme skúmať skutky, ich dôsledky a ovocie. Je nevyhnutné a prikázaním upozorňovať na klamstvo, nespravodlivosť, zneužívanie moci a poškodzovanie nevinných. Nemáme však právo vyhlasovať, že konkrétny žijúci človek už nemá možnosť pokánia a je navždy odsúdený.

Pavol píše:

„Preto nesúďte nič predčasne, kým nepríde Pán, ktorý osvetlí aj to, čo je skryté v tme, a odhalí úmysly sŕdc.“ (1. Korinťanom 4:5)

Toto nie je výzva na mlčanie pred zlom.

Je to výzva neprekročiť hranice, ktoré človeku Boh určil.

Ak niekto spáchal zločin proti ľudstvu, má byť vyšetrovaný a spravodlivo súdený. Ale jeho večný rozsudok nie je v našich rukách. Našťastie pre nás.

7. Najnebezpečnejšia pasca zla

A teraz sa dostávame k tomu najdôležitejšiemu.

Zlo má schopnosť vtiahnuť do svojej pasce aj človeka, ktorý ho nenávidí.

Človek začne oprávneným odporom voči nespravodlivosti. Potom sa v ňom usadí hnev. Hnev prerastie do nenávisti. A napokon začne sám vynášať rozsudky, ktoré patria iba Bohu. Práve vtedy sa stáva zajatcom toho, proti čomu pôvodne bojoval.

Hebrejské slovo מִשְׁפָּט (mišpat) znamená súd, spravodlivé rozhodnutie alebo právo. Boží mišpat nie je výbuchom ľudskej zlosti. Je to spravodlivý súd založený na pravde.

A preto Príslovia 24:17–18 varujú:

„Neraduj sa, keď padne tvoj nepriateľ, a nech tvoje srdce nejasá, keď sa potkne.“

To je nesmierne náročné. Najmä keď človek vidí utrpenie nevinných.

Ale práve tu sa ukazuje, či človek dôveruje Bohu, ktorému hovorí, že verí, alebo vlastnej túžbe po odplate.

8. Čo teda máme robiť? Čo je správne robiť?

Písmo vedie Veriacich k veľmi konkrétnemu postoju.

• Nazývajme zlo zlom. Neospravedlňujme nespravodlivosť len preto, že ju konajú mocní.
• Skúmajme dôkazy. Nerozširujme obvinenia ako hotové fakty, ak ich nemáme preukázané.
• Varujme pred nebezpečenstvom. Bráňme nevinných a odporujme škodlivému konaniu zákonnými a pravdivými prostriedkami.
• Neradujme sa z cudzieho utrpenia. Ani keď ide o našich nepriateľov.
• Modlime sa za pokánie aj za spravodlivosť. Aby Boh zastavil zlo a aby tí, ktorí ho páchajú, mali možnosť obrátiť sa, kým ešte žijú.
• A napokon: Skúmajme vždy najskôr svoje vlastné srdce.

Dávid sa v Žalme 139:23 modlí: „Skúmaj ma, Bože, a poznaj moje srdce.“

Prečo? Pretože aj človek, ktorý správne rozpoznal zlo vo svete, môže prehliadnuť zlo, ktoré začína rásť v jeho vlastnom srdci.

9. „Ale ja budem dôverovať Tebe“

Vráťme sa však k otázke. Prečo niektorí ľudia, ktorých považujeme za zodpovedných za veľké zlo, stále žijú v bohatstve a moci?

Pretože Božia trpezlivosť nie je totožná s Božím schvaľovaním. A odložený súd nie je zrušený súd. To, že niekto dnes prosperuje, ešte neznamená, že jeho skutky obstáli pred Bohom.

„Ale ja budem dôverovať Tebe.“ (Žalm 55:23)

V hebrejčine: וַאֲנִיאֶבְטַח־בָּךְ – Va’ani evtach bach.

Sloveso בָּטַח (batach) vyjadruje dôveru, spoľahnutie sa, pocit bezpečia. Dávid nehovorí, že nevidí nespravodlivosť. Ani že ho nezraňuje. Hovorí, že napriek tomu svoju dôveru vkladá do Boha. A práve v tom spočíva odpoveď.

Dôležité je bedovoliť, aby nás zlo, ktoré vidíme u druhých, premenilo na človeka, ktorým sa sami nechceme stať.

• Nesúďme predčasne.
• Nenechajme nenávisť ovládnuť svoje srdce.
• Nepripisujme ľuďom vinu bez dôkazov.
• Hovorme pravdu. Odporujme zlu. Chráňme nevinných.
• A konečný súd ponechajme Tomu, ktorý pozná úplne všetko.

NEVYNÁŠAJME KONEČNÝ SÚD NAD ĽUĎMI.

NESTAŇME SA PODOBNÝM TÝM, KTORÝCH SKUTKY ODSUDZUJEME.

Najrozumnejšie je zostať v hraniciach zlatého pravidla a radšej volať k Bohu, aby človek v boji proti zlu neublížili ani sebe samému, ani svojej rodine, ani rodine Veriacich.

Ako je napísané: Nech Existujúci chráni a vedie v pravde každého, kto koná spravodlivo a z úprimného srdca pravdu hovorí.