Ujasnenie dôležitého omylu
Mnohí noví veriaci sa stretávajú s zmätkom okolo slov „Nazaretský“ a „Nazirejec“. Tieto dve slová znejú podobne, ale majú úplne odlišný význam. Jeden označuje miesto (Nazaret), druhý špeciálny sľub oddelenia Bohu.
Pavol nám v tomto dáva veľmi praktický príklad, ako sa s takýmito vecami správne zaobchádza. Keď bol obvinený, že učí Židov opustiť Mojžišov zákon, nezačal sa s nimi hádať ani ich neodsudzoval. Namiesto toho šiel do chrámu, podstúpil očistenie a nazirejský sľub — nie preto, že by veril, že ho to spasí, ale z lásky k svojim bratom Židom, aby im nebol kameňom úrazu.
Pavol neučil Židov, aby úplne prestali žiť ako Židia. Učil ich však jasne, že ani dodržiavanie zákona ich nespasí — spasenie je len v Ježišovi Kristovi. Keď podstúpil očistenie v chráme, nebolo to prejavom zákonníctva, ale múdrosti a pokory.
Práve takýto postoj nám pomáha správne rozlišovať medzi Nazaretským (Ježiš z Nazareta) a Nazirejcom (človek pod špeciálnym sľubom). A práve o tomto rozlíšení bude tento článok.
Písmo nikde neučí, že Ježiš bol Nazirejec (Nazirite).
Dôležité rozlíšenie:
- Nazirejec (hebr. nazir = oddelený) = človek, ktorý zložil špeciálny sľub podľa Numeri 6.
- Pravidlá Nazirejského sľubu:
- Nesmel piť víno ani žiadny alkoholický nápoj
- Nesmel si strihať vlasy
- Nesmel sa dotýkať mŕtveho tela
- Nazirejec = človek z Nazareta (mestečko v Galilei).
A sme pri jadre veci
נָזִיר — NAZIR
Nazirejec – oddelený, zasvätený
Koreň: נזר (NZR) – oddeliť, zasvätiť; súvisí aj s korunou či znakom zasvätenia.
Lexikálny význam koreňa je oddeliť, zasvätiť. Obrazové významy jednotlivých písmen sú pomôckou na skúmanie, nie doslovným prekladom slova. Uvedený rozbor vychádza z Bennerovho prístupu, nie z overenej doslovnej citácie jeho výkladu tohto koreňa.
Dôležité rozlíšenie pre článok:
- נָזִיר (nazir) – človek oddelený osobitným sľubom podľa Numeri 6.
- נָצְרַת (Natzrat) – Nazaret, zemepisné pomenovanie.
- נָצְרִי (Natzri) – Nazaretský, človek pochádzajúci z Nazareta.
Teda נזר (NZR) a נצר (NTsR) nie sú totožné hebrejské korene.
Čo hovorí Písmo o Ježišovi?
1. Ježiš pil víno
- Na svadbe v Káne premenil vodu na víno (Jn 2:1-11)
- Bol obviňovaný, že je „žráč a pijan vína“ (Mt 11:19; Lk 7:34)
Keby bol Ježiš Nazirejcom, toto by bolo hrubé porušenie sľubu.
2. Ježiš sa dotýkal mŕtvych
- Vzkriesil dcéru Jairovu (Mk 5:41)
- Vzkriesil syna naimskej vdovy (Lk 7:14)
Vidíme, že priamy kontakt s mŕtvym telom by Nazirejca automaticky znečistil.
3. Písmo nikde nehovorí, že Ježiš zložil nazirejský sľub.
Naopak, Ježiš sám povedal, že neprišiel zrušiť Zákon, ale naplniť (Mt 5:17), no nikdy sa neviazal na nazirejské pravidlá.
4. Ježiš takmer určite nemal dlhé vlasy
A to práve preto, že nebol Nazirejcom.
Nazirejský sľub vyžadoval: „Po všetky dni sľubu svojho zasvätenia sa holiaci stroj nesmie dotknúť jeho hlavy… necháva si rásť vlasy na hlave“ (Nm 6:5).
Keďže Ježiš nebol viazaný týmto sľubom, nemal dôvod nosiť dlhé vlasy. V 1. storočí v židovskej a grécko-rímskej kultúre mali muži normálne krátke, upravené vlasy. Aj apoštol Pavol neskôr napísal: „A neučí vás aj sama príroda, že ak muž nosí dlhé vlasy, je to preňho hanba?“ (1Kor 11:14).
Odkiaľ teda pochádza zmätok?
Z Matúša 2:23: „A prišiel a usadil sa v meste, ktoré sa volá Nazaret, aby sa splnilo, čo bolo povedané cez prorokov: Nazaretský sa bude volať.“
Mnohí si to pomýlili s „Nazirejským“. Ide však o hru slov – Nazaret a nazirejský znejú podobne, ale jeden je miesto, druhý sľub. Samson (Sdc 13), Samuel a pravdepodobne Ján Krstiteľ (Lk 1:15) boli Nazirejcami. Ježiš nie.
Odkiaľ je teda dlhovlasý Ježiš?
Aj keď si mnohí myslia, že dlhovlasý Ježiš je marketingový trik pápeža Borgiu, nie je to pravda. Teória, že Cesare Borgia bol modelom pre „bieleho“ Ježiša pochádza hlavne z 19. storočia (spomína sa u Alexandra Dumasa) a neskôr sa rozšírila v alternatívnych kruhoch. Má síce istú podobnosť medzi niektorými renesančnými obrazmi a portrétmi Cesareho, ale nie je to pôvod obrazu.
Dlhovlasý Ježiš sa objavuje v kresťanskom umení už od 4. storočia (napr. mozaika v Santa Pudenziana v Ríme okolo roku 400–420).
Štandardizovaný obraz bradatej postavy s dlhými vlasmi sa pevne usadil v byzantskom umení v 6. storočí (napr. ikona Christ Pantocrator v kláštore sv. Kataríny na Sinaji). To je viac ako 1000 rokov pred Borgiovcami (koniec 15. storočia).
Toto ako aj každé iné zobrazenie Ješuu s dlhými vlasmi, má však dva vážne problémy:
1. Druhé prikázanie (Ex 20:4-5)
Toto prikázanie zakazuje výrobu a uctievanie akýchkoľvek podôb Boha alebo stvorených vecí ako predmetov uctievania (modiel).
To je dôvod, prečo praví Veriaci odmietajú akékoľvek obrázky Ježiša – nie kvôli Borgiovcom, ale kvôli samotnému Božiemu zákazu.
Ježiš ako Boh v tele (Jn 1:14) je neviditeľný vo svojej plnosti.
Všetky obrazy a sochy Ježiša či Boha, sú hriechom a pýchou ľudskej predstavivosti a to pre nevšímavosť a nedbanlivosť voči druhému prikázaniu.
Rovnako tak tvrdenie, že Ježiš niekomu povedal, prikázal, alebo požiadal, aby Ho namaľovali (a potom im povedal, aby obrazy premaľovali, lebo sa Mu nepáčili), sú zvodom Písma neznalých a neveriacich ľudí.
2. Božie učenie, ktoré hovorí, že pre muža je hanbou pestovať si dlhé vlasy.
Aj keď v Starej zmluve neexistuje žiadny všeobecný zákon, ktorý by zakazoval mužom pestovať dlhé vlasy.
Naopak — existuje špeciálny sľub (Nazirejský), ktorý vyžaduje dlhé vlasy (Nm 6:5), Nová zmluva hovorí jasne.
Jediný silný text proti dlhým vlasom u mužov je 1. Korinťanom 11:14 — a ten odkazuje na prirodzený poriadok a Božiu slušnosť.
Čo ak je to práve preto, že Židia nazývajú Ješuu s dlhými vlasmi “marketingový Ježiško” a odmietajú prijať nie Spasiteľa, ale Jeho spotvorený obraz, odporujúci prikázaniu Zákona? A ak je ich dôvodom neposlušnosť Zákonu, potom konajú správne.
Ďalší relevantný verš hovorí kňazom:
Ez 44:20: „Nebudú si ani oholovať hlavu, ani si nenechajú rásť dlhé vlasy; budú si iba strihať vlasy na hlave.“
Áno,platilo len pre kňazov v budúcom chráme. Ale
1. Kňazi boli vzorom pre celú kongregáciu Božieho ľudu,
2. V Kristovi sme kráľovským kňazstvom (1Pt 2:9) a tým pádom pre mužov platí aj tento príkaz strihať si vlasy (Ez 44:20), ako aj prirodzený zákon, že je pre muža hanba pestovať a nosiť dlhé vlasy (1Kor 11:14).
Ježiš je Veľkňazom nášho vyznania a tento fakt o úprave jeho vlasov hovorí naozaj všetko.
Emocionálne a uctievané zobrazenia Ježiša sú hriechom proti druhému prikázaniu aj proti Božiemu zákazu pre mužov, pestovať si a nosiť dlhé vlasy. Ľudia totiž tieto často uctievajú ako „Ježiša“ namiesto toho, aby uctievali Boha v duchu a pravde (Jn 4:24). A ako sa vraví: “Ak dvaja robia to isté, ešte to nie je to isté”. V prípade obrazov Uctievaním Ježiša v akejkoľvek podobe (sochy, ikony atď.) ľudia neuctievajú Boha, ktorý je Duch, ale historickú postavu Ježiša. A to naozaj nie je to isté.
Pre tých, ktorí tvrdia, že Zákon bol zrušený a prikázania pre nás dnes neplatia:
1. Zákon nebol zrušený.
Ježiš to povedal úplne jasne:
„Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov. Neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť.“ (Matúš 5:17)
Ježiš neprišiel Zákon zrušiť, ale naplniť ho v plnosti. A hneď potom hovorí:
„Kto by teda zrušil jedno z týchto najmenších prikázaní a tak by učil ľudí, bude najmenší v nebeskom Kráľovstve.“ (Matúš 5:19)
Ak by bol Zákon zrušený, Ježiš by nekázal, že ho treba dodržiavať a učiť, čo potvrdzujú aj nasledovné verše Písma:
„Zákon je svätý a prikázanie je sväté, spravodlivé a dobré.“ (Rim 7:12)
“Takže Zákon ustanovujeme vierou.“ (Rim 3:31)
2. Poslušnosť prikázaniam je dôkazom lásky k Bohu.
Ježiš to povedal veľmi priamo:
„Ak ma milujete, zachovávajte moje prikázania.“ (Jn 14:15)
„Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje.“ (Jn 14:21)
A Ján to potvrdzuje:
„Lebo láska k Bohu spočíva v tom, aby sme zachovávali jeho prikázania.“ (1Jn 5:3)
“Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, kto koná vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach.“ (Mt 7:21)
Nie je to teda otázka „spásy zo skutkov“, ale dôkazu skutočnej lásky k Nemu.
3. Láska k Bohu je najvyššie prikázanie.
Ježiš na to odpovedal jasne, keď sa Ho pýtali:
„Prvé a najväčšie prikázanie je: Miluj PÁNA, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou.“ (Mt 22:37-38)
A hneď potom povedal, že druhé je mu podobné – milovať blížneho.
Celý Zákon a Proroci spočívajú na týchto dvoch prikázaniach (Mt 22:40). To znamená, že pravá láska k Bohu sa prejavuje poslušnosťou.
Ak niekto tvrdí, že Zákon a prikázania už neplatia, ten vlastne hovorí, že láska k Bohu už nie je dôležitá. Ale Ježiš to nikdy neučil.
On prišiel Zákon doplniť, nie zrušiť.
A pravá láska k Ješuovi sa vždy prejavuje poslušnosťou.
Židia túto pravdu 2. prikázania poznajú a držia sa jej.
Ako sú na tom Kresťania?