Keď porozumenie nahradí donútenie
Môže byť uzda znakom zmluvy? A môže človek s porozumením sám uzdiť svoje konanie bez toho, aby ho k tomu niekto nútil?
V Žalme 32 nachádzame obraz, ktorý pri bežnom čítaní ľahko prehliadneme. Kôň, mulica, zubadlo a uzda. Na prvý pohľad jednoduché prirovnanie.
Ale keď sa pozrieme na hebrejské slová a porovnáme ich s ďalšími starovekými textami, začína sa pred nami otvárať zaujímavá súvislosť medzi porozumením, hranicami a zmluvným záväzkom.
A tá nás zavedie až k Izákovi, Abimelechovi a Dávidovi.
1. Nebuď ako kôň, ktorý potrebuje uzdu
V Žalme 32:8–9 čítame:
„Poučím ťa a ukážem ti cestu, po ktorej máš kráčať; budem ti radiť Mojím okom na tebe. Nebuď ako kôň či mulica, ktoré nemajú rozum a ktorých okrasu treba krotiť uzdou a opratami, aby sa k tebe nepriblížili.“
Hebrejský text používa niekoľko dôležitých výrazov.
אֵין הָבִין – ein havin – niet porozumenia.
Sloveso הָבִין (havin) pochádza z koreňa בין (bin), ktorý vyjadruje rozumieť, rozlišovať, chápať.
Z rovnakého koreňa pochádza:
בִּינָה – binah – porozumenie, schopnosť rozlišovať.
Potom nasledujú dva nástroje:
- מֶתֶג – meteg – zubadlo.
- רֶסֶן – resen – uzda, ohlávka, opraty.
A napokon sloveso:
לִבְלוֹם – livlom – zadržať, obmedziť, skrotiť.
Všimnime si rozdiel.
Boh najprv hovorí o vyučovaní, usmerňovaní a ukazovaní cesty.
A až potom prichádza obraz zvieraťa, ktoré nemá porozumenie a musí byť ovládané zvonka.
Človek s porozumením nepotrebuje rovnaký spôsob donucovania ako ten, kto nerozumie.
Nie preto, že by nemal hranice. Ale preto, že ich dokáže rozpoznať.
2. Meteg – viac než len zubadlo?
Hebrejské מֶתֶג (meteg) označuje nástroj, ktorý sa používa na ovládanie zvieraťa. Jeho funkcia je jednoduchá: usmerňuje pohyb, obmedzuje smer a pomáha zastaviť zviera, keď je to potrebné.
Ale čo ak sa tento predmet objaví aj v súvislosti so zmluvou?
V 2. Samuelovej 8:1 nachádzame pozoruhodnú vetu:
וַיִּקַּח דָּוִד אֶת־מֶתֶג הָאַמָּה מִיַּד פְּלִשְׁתִּים – Vayyiqqach David et-meteg ha-ammah miyad Pelishtim.
Doslovne podľa jednotlivých slov:
„A Dávid vzal meteg ha-ammah z ruky Filištíncov.“
Výraz מֶתֶג הָאַמָּה (meteg ha-ammah) je nezvyčajný.
Niektoré preklady ho chápu ako označenie mesta alebo oblasti, ktorú Dávid získal pod svoju kontrolu. Paralelný text v 1. Kroník 18:1 spomína Gát a jeho okolité mestá.
Ale stará židovská interpretačná tradícia ponúka iné vysvetlenie.
A práve ono nás privádza k zmluve.
3. Izák, Abimelech a uzda ako znak prísahy
V Genesis 26:26–31 čítame o stretnutí Izáka s Abimelechom. Obe strany uzatvárajú dohodu a potvrdzujú ju prísahou. Biblický text hovorí o dohode, spoločnom jedle a prísahaní.
O uzde však nehovorí.
Tento detail nachádzame až v neskoršom židovskom diele Pirkei de-Rabbi Eliezer, v 36. kapitole. Podľa tohto podania Izák odrezal časť uzdy svojho osla a odovzdal ju Abimelechovi ako viditeľný znak uzavretej prísahy.
Midraš používa výrazy:
מֶתֶג הַחֲמוֹר – meteg ha-chamor
Zubadlo alebo uzdenie osla.
אוֹת – ot
Znamenie, znak.
בְּרִית – berit
Zmluva.
שְׁבוּעָה – shevuʿah
Prísaha.
V jednej tradícii sa teda stretávajú tri slová, ktoré si zaslúžia pozornosť:
Meteg – berit – shevuʿah – Zubadlo. Zmluva. Prísaha.
Podľa tohto midraša Filištínci uchovávali predmet ako pripomienku dávneho záväzku. Keď Dávid neskôr získal meteg ha-ammah z ich rúk, tradícia to vysvetlila ako získanie zmluvného znaku späť.
Nejde o doslovné vysvetlenie uvedené v Genesis ani o jediný možný výklad 2Sam 8:1. Je to rabínska interpretácia, ktorá spája tieto udalosti prostredníctvom rovnakého hebrejského slova.
A práve toto spojenie stojí za preskúmanie.
4. Čo majú spoločné zubadlo a zmluva?
- Zubadlo určuje hranice pohybu.
- Zmluva určuje hranice konania.
- Prísaha potvrdzuje záväzok, ktorý človek prijal.
To však neznamená, že hebrejské slovo meteg samo osebe znamená zmluvu. Neznamená.
A ani slová berit a shevuʿah nie sú synonymami zubadla. Ich spojenie vzniká v konkrétnej rabínskej tradícii. Napriek tomu nám umožňuje položiť si otázku:
Môže byť zubadlo obrazom hranice, ktorú človek prijíma na základe svojho záväzku?
V prípade zvieraťa je hranica vynucovaná zvonka.
V prípade človeka môže byť hranica prijatá vedome.
A práve tu sa vraciame k Žalmu 32.
5. Binah – porozumenie, ktoré nepotrebuje vonkajšiu uzdu
Žalm 32 nehovorí, že človek má byť bez hraníc. Hovorí, že nemá byť ako zviera, ktoré nemá porozumenie.
To je zásadný rozdiel.
- בין – bin znamená rozumieť, rozlišovať.
- בִּינָה – binah je porozumenie.
Človek, ktorý rozumie, nepotrebuje neustále vonkajšie obmedzenie, aby zostal na správnej ceste.
Rozpoznáva hranicu skôr, než ju prekročí.
Nie zo strachu pred zubadlom. Ale preto, že chápe, prečo hranica existuje. A tu sa nám začínajú štyri hebrejské pojmy spájať do jedného obrazu:
בִּינָה – BINAH
Porozumenie, ktoré umožňuje rozlišovať.
בְּרִית – BERIT
Zmluva, ktorá ustanovuje záväzok.
שְׁבוּעָה – SHEVUʿAH
Prísaha, ktorá záväzok potvrdzuje.
מֶתֶג – METEG
Zubadlo, ktoré môže obrazne predstavovať hranicu a usmernenie.
A z toho vzniká myšlienka:
Človek, ktorý má binah – porozumenie, dokáže sám uzdiť svoje konanie, pretože rozumie záväzku berit – zmluvy, potvrdenej shevuʿah – prísahou.
Nie preto, že ho niekto núti. Ale preto, že rozumie.
Toto je tematická syntéza uvedených textov, nie doslovná veta nachádzajúca sa v hebrejskom Písme.
6. A čo keď človek hranicu prekročí?
Tu sa dostávame k ďalšej otázke.
Ak je zmluva záväzkom, čo sa stane, keď ju človek poruší?
Záleží na konkrétnej zmluve a jej ustanoveniach. V biblických textoch môžu byť s porušením zmluvy spojené následky, ale samotné slovo berit neznamená trest.
Rovnako ani meteg automaticky neznamená potrestanie. V Žalme 32 je zubadlo obrazom ovládania toho, kto nemá porozumenie.
A celý žalm sa začína odpustením previnenia.
„Blahoslavený, komu je odpustené previnenie, komu je prikrytý hriech.“ (Žalm 32:1)
Potom nasleduje opis zamlčovanej viny, priznania previnenia a odpustenia.
A až potom prichádza vyučovanie a obraz uzdy.
To je dôležitá postupnosť.
Človek sa nemusí naučiť rozumieť až prostredníctvom trestu. Môže sa učiť aj cez priznanie, odpustenie a prijatie vedenia.
Porozumenie mu umožňuje rozpoznať hranicu skôr, než bude potrebné vonkajšie donútenie.
7. Dávid a hranice dávnej prísahy
Vráťme sa ešte k Dávidovi.
V 2. Samuelovej 5:6–8 sa stretáva s odporom Jebúsejcov pri dobývaní Jeruzalema.
Text spomína „slepých a chromých“.
Rabínska tradícia ich vysvetľuje ako obrazy pripomínajúce dávne zmluvné záväzky. V niektorých komentároch sa spájajú s Izákom, ktorý v starobe oslepol, a Jakubom, ktorý po zápase pri Penueli kríval.
V samotnom biblickom texte však tieto vysvetlenia uvedené nie sú.
A tu je potrebné rozlíšiť dve udalosti.
- 2Sam 5 opisuje dobytie Jeruzalema a konflikt s Jebúsejcami.
- 2Sam 8:1 opisuje Dávidovo víťazstvo nad Filištíncami a získanie meteg ha-ammah.
Midraš obe udalosti zasadzuje do širšieho príbehu dávnych prísah a ich symbolov.
Tým vzniká otázka, ktorá presahuje samotný predmet:
Ako dlho trvá záväzok, ktorý človek prijal? A kto má právo rozhodnúť, že už neplatí?
To nie je iba otázka dávnej histórie.
Je to otázka vernosti slovu.
8. Uzda, ktorú nevidno
Vráťme sa na začiatok.
Žalm 32 nehovorí človeku, aby si nasadil zubadlo. Hovorí mu, aby nebol ako zviera bez porozumenia, ktoré zubadlo potrebuje.
A v tom je rozdiel.
Človek, ktorý rozumie svojmu záväzku voči Bohu, nepotrebuje byť vedený iba strachom z následkov.
- Jeho konanie môže byť usmerňované porozumením.
- Zmluva nie je len súbor zákazov.
- Prísaha nie je len vyslovená veta.
- A hranica nemusí byť vždy niečím, čo nám niekto nanúti.
Niekedy je hranicou práve slovo, ktoré sme dali a ktorému zostávame verní.
- Človek bez porozumenia potrebuje zubadlo zvonka.
- Človek s porozumením pozná hranicu aj bez neho.
A možno práve to je najdôležitejšia otázka Žalmu 32:
Potrebujeme uzdu preto, že nepoznáme cestu – alebo preto, že ju poznáme, ale nechceme po nej ísť?
Porozumenie nemení záväzok na bremeno. Umožňuje človeku zostať mu verný aj bez vonkajšieho donútenia.
Texty na samostatné štúdium: Žalm 32:1–9; Genesis 26:26–31; 2. Samuelova 5:6–8; 2. Samuelova 8:1; 1. Kroník 18:1; Pirkei de-Rabbi Eliezer 36.
